OBEC V ČÍSLACH

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28′ severnej zemepisnej šírky a 17°30′ východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

Obec Boleráz

Sústava: Alpsko-Himalájska
Podsústava: Panónska panva
Provincia: Západopanónska panva
Subprovincia: Malá dunajská kotlina
Oblasť: Podunajská nížina
Celok: Podunajská pahorkatina
Podcelok: Trnavská pahorkatina
Časť: Podmalokarpatská pahorkatina a Trnavská tabuľa
Podľa vyššie uvedeného členenia patrí severná časť katastra do Podmalokarpatskej pahorkatiny, t.j. reliéf má rysy nížinných pahorkatín, kým pre Trnavskú tabuľu (južná časť) je typický reliéf zvlnených rovín. Potok Trnávka preteká odlesneným územím plytkou a širokou dolinou. Členitosť terénu je dotvorená intenzívnou výmoľovou činnosťou (strže pod Šarkanom, pri Žľabskom moste, nad železničnou zastávkou Klčovany).
Sklonitosť svahov v severnom sektore dosahuje 2-6 stupňov, v južnom 0-2 stupne. Nadmorská výška sa pohybuje v amplitúde 274 m n. m. (kóta Šarkan) – 170 m n. m. (niva Trnávky na hranici so Šelpicami). Stred obce má výšku okolo 175 m n. m.

Geologická tvárnosť celej oblasti začala koncom druhohôr a začiatkom treťohôr. Územie Podunajskej panvy v neogéne (mladšie treťohory) pokleslo, čo umožnilo prienik mora. Intenzívna riečna sieť, zastavenie poklesu panvy a sedimentácia nánosov boli hlavnými príčinami postupného vysládzania mora, ktoré začalo ustupovať zanechávajúc za sebou systém prietočných jazier. Upomienkou na toto more sú skamenelé schránky ustríc (Ostrea crassissima Lamarck) nachádzajúce sa na poliach v okolí Šarkana, západne od Kittovej cesty a na iných miestach.
Najstaršie predkvartérne útvary sú v severozápadnej časti katastra pri kóte Všivavec (256 m n. m.). Ide o dolomity stredného a vrchného triasu (239 – 204 mil. rokov). Pamiatkou na druhohory sú aj jurské (204 – 130 mil.) tmavé sliene a slienité vápence nachádzajúce sa pri hranici s Hornými Orešanmi. Prevažnú časť územia od Smoleníc po Klčovany pokrývajú miocénne (torton 15-13 mil.) vápnité íly a piesky, podradné pieskovce. Od začiatku Klčovian až takmer po hranicu s katastrom Šelpíc vystupujú miocénne (sarmat 13-11 mil.) vápnité íly a piesky v okrajovej fácii pieskovce (boli dobre sledovateľné v bývalých pieskových baniach pri PD). V súčasnosti je táto lokalita zavežena komunálnym odpadom. Na hranici s katastrom Šelpíc ležia pliocénne (panón 10-6 mil.) vápnité íly, piesky, vzácne štrky. Kvarterne uloženiny predstavujú eolitické spraše naviate v období zaľadnenia, keď boli nížiny bez lesného porastu. Sú rôznej mocnosti a dobre sledovateľné pri výkopových prácach, za tehelnou, na stenách výmoľov a pod.
Na tektoniku územia má vplyv kátlovská hrasť, ktorá je jednou z tektonických jednotiek predpolia Malých Karpát. Predstavuje mladú vnútro panvovú eleváciu vzniknutú v pliocéne. Na sz. ju obmedzuje kátlovský a na jv. bolerázsky zlom, ktorý sa jjz. smerom pri Dolných Orešanoch pripojuje k okrajovým karpatským zlomom. Bolerázsky zlom patrí už k systému vlastných okrajových zlomov Malých Karpát.

Klimatické pomery opisovanej oblasti ovplyvňuje reliéf o nadmorskej výške a skutočnosť, že sa nachádza v smere prevládajúceho západného cyklonálného prúdenia, ktorý prináša vlahu od Atlantického oceánu. Podľa klimatickej klasifikácie zaraďujeme územie Bolerázu do teplej oblasti, mierne vlhkej s miernou zimou. Podľa výsledkov dlhodobého pozorovania najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou -1°C až -4°C, najteplejším júl s priemernými teplotami od 18,5°C do 19,5°C. Dĺžka obdobia s priemernou dennou teplotou vzduchu 0°C a vyššou je 300 dní, s teplotou 15°C a vyššou je 120 dní. Priemerná teplota vzduchu vo vegetačnom období (apríl – september) je 16°C. Priemerná teplota za obdobie celého roka sa pohybuje okolo 9°C. Tropických dní (t max. > 30°C) je priemerne 12, letných dní (t max. > 25°C) 60, mrazivých dní (t min. < -0,1°C) 100, ľadových (t max. < -0,1°C) 30 a priemerný počet dní so silným mrazom (t min. < -10,1°C) je v priebehu roka asi 17. Počet dní so snežením v roku je v južnej časti 20 v šev. 25. Priemerný dátum prvého dňa so snežením je 20. 11., prvého dňa so snehovou pokrývkou 11.12 (juh), 1. 12. (sever). Posledné sneženie prichádza priemerne 23. 3., posledný deň so snehovou pokrývkou býva 11.3. Priemerný počet dní od prvého do posledného dňa so snehovou pokrývkou je 90. Jej relatívne trvanie v období výskytu je asi 50 dní. Miestne teplotné pomery výrazne ovplyvňuje oblačnosť a teplotné inverzie. V zimnom období sa stretávame často s celodennými prevažne pri anticyklonálnych stavoch. Priemerný počet jasných dní (t.j. deň s priemernou oblačnosťou menšou ako 20%) je 55, zamračených dní (oblačnosť väčšia ako 80%) od severu k juhu -130 -120 -100. Minimálna oblačnosť je v letných mesiacoch (júl – august), maximálna v dvoch ostatných mesiacoch roka. Dní s hmlou v roku je asi 50. Priemerné ročné trvanie slnečného svitu je 2000 – 2200 hodín. Z tohto množstva na vegetačné obdobie (apríl -september) pripadá asi 1500 hodín. Priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu je 76%, priemerný tlak vodnej pary vo vzduchu 9,8 mb. V oblasti prevládajú severozápadné a juhovýchodné vetry. Priemerná rýchlosť je 3,3 m/s. Ročný priemerný úhrn zrážok je 650 mm, v okolí Všivavca 700 mm. Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac je na juhu 90, na severe cca. 100. Počet dní so zrážkami 10 mm a viac je na juhu asi 17, na severe približne 20. Priemerný počet dní s búrkou je 25.

Hlavným vodným tokom je riečka Trnávka vytekajúca z vodnej nádrže Boleráz (pri max. prevádzkovej hladine má plochu 77 ha). Podľa terajších meraní má Trnávka v mieste nad Bolerázom priemerný ročný prietok 0,59 mVs. Ďalším tokom na území katastra je potok Rakyta pritekajúci z priestoru Horného hája a ústiaci do Trnávky pri továrni a potok Smutná prameniaci pri Lošonci. Obteká Horný háj a ústi do Smolenického potoka. Málo výdatný je Bíňovsky potok tvoriaci hranicu s katastrom Bíňoviec a odvodňujúci severozápadné svahy Šarkana. Do Trnávky ústi asi 500 metrov pod hrádzou priehrady. Ostatné toky sú iba občasné a zväčša plnia len funkciu odvodňovacích kanálov v čase búrok a jarného topenia snehu. Maximálne odtoky sú vo februári, minimálne v septembri. V katastri sa nachádza niekoľko prameňov s celoročným režimom. Pozornosť si zasluhujú najmä sírne vyvieračky v lokalite Horný háj.

Z fytogeografického hľadiska sa kataster Bolerázu nachádza v oblasti Pannonicum a obvode panónskej xerotermnej flóry Europannonicum. Medzi významné biologické prvky v chotári patria lesné porasty v Hornom a Dolnom háji. Prvá lokalita leží severozápadne od obce pri hranici s Hornými Orešanmi. Reprezentuje komplex subxerofilného dubového lesa v poraste ktorého prevláda dub plstnatý (Quercus pubescens), dub letný (Quercus robur), dub zimný (Quercus petraea), topoľ čierny (Populus nigra), javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) a pod. Ihličnany zastupuje skupina borovíc (Pinus sp.). V priestore Horného hája je aj semenná plantáž, kde sa dopestovávajú sadenice borovíc a smrekovca opadavého (Larix decidua). V krovinnom podraste tu môžeme nájsť kalinu siripútkovú (Viburnum lantana), trnku obyčajnú (Prunus spinoza), hloh obyčajný (Crataegus laevigata) a vtáči zob (Ligustrum vulgare).
Východne od obce leží Dolný háj, ktorého okrajové časti vypína agát biely (Robinia pseudoacacia). V drevinnej skladbe sa hojne vyskytuje dub (Quercus sp.) s početnými skupinami borovíc (Pinus sp.) a buk (Fagus sylvatica). Krovinatý stupeň zastupuje baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina) a pod. Pri Žľabskom moste rastú mohutné jasene (Fraxinus sp.) a topole (Populus sp.). Monokultúrnu fytocenózu nájdeme aj na Šarkane, kde rozsiahla borovicová výsadba nadväzuje na zámocký park v Dolnej Krupej. Unikátnou ukážkou typického vzhľadu lužného lesa s močiarnymi druhmi drevín a rastlín je tzv. Škarpa ležiaca asi 150 m juhovýchodne od železničnej zastávky Klčovany. V intraviláne obce v hojnej miere rastie breza bradavičnatá (Betula pendula), v okolí cintorína sú to lipy (Tilia sp.) a pagaštany (Aesculus), ktoré nájdeme aj na železničnej stanici. V alúviu vodných tokov nájdeme vŕbu krehkú (Salix fragilis), jelšu lepkavú (Alnus glutinosa) a iné. Intravilán obce dotvárajú líniové spoločenstvá okrasných drevín a ovocných stromov. V extraviláne, kde sa dochovali len torza bývalého predkolektivizačného líniového systému, v oboch hájoch, na Šarkane a povedľa poľných ciest sa ešte vyskytujú botanicky zaujímavé spoločenstvá rastlín. Za všetky spomenieme aspoň tieto: prvosienka jarná (Acorus calamus), cesnak medvedí (Allium ursinum), repík lekársky (Agrimonia eupatoria), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), blyskáč jarný (Ficaria verná), divozeľ veľkokvetý (Verbascum thapsiforme), hluchavka biela (Lamium album), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), materina dúška (Thymus vulgaris), nátržník husí (Potentilia anserina), palina božie drievko (Artemisia abrotanum), praslička roľná (Equisetum arvense), púpava lekárska (Taraxacum officinale), rumanček pravý (Matricaria chamomilia), veronika lekárska (Veronica officinalis), skorocel’ kopijovitý (Plantago lanceolata), myší chvost obyčajný (Achilea millefolium) a podbeľ liečivý (Tussilago farfara).
V burinnom spoločenstve okopanín a obilnín sa vyskytuje nevädza poľná (Centauera cyanus), mak vlčí (Papaver rhoeas), pýr plazivý (Elytrigia repens), pupenec roľný (Convolvulus arvensis), kúkoľ poľný (Agrostemna giťhago) a iný plevel.
Osobitnú skupinu tvoria rastlinné rudimentárne spoločenstvá, ktorým sa darí všade tam, kde sa nahromadili odpadky organického pôvodu. Ich najznámejšími reprezentantmi sú: lopúch väčší (Lappa aretium), žihľava dvojdomá (Urtica dioica), loboda tatárska (Atriplex tatarica), lastovičník väčší (Chelidonium maius) a iné.

Na základe zoogeografického členenia zaraďujeme tu existujúcu faunu do paleoarktickej oblasti a podoblasti eurosibírskej. Podľa prevažujúcich biotopov patrí do pásma stepí a lesostepí. Túto definíciu charakterizuje otvorený terén, zásahy človeka do biocenózy, následkom čoho sa eliminovali niektoré živočíšne druhy, striedanie poľných kultúr atď. Skupinu bezstavovcov žijúcich v pôde i na pôde prezentujú početní zástupcovia živočíšnych kmeňov. Z červov je najrozšírenejšia dážďovka zemná (Lumbricus terrestris), zo slimákov slimák obyčajný (Helix pomatia), z pavúkov postrežníky z rodu Lycosa, križiak obyčajný (Araneus diadematus) a pod. Zvlášť bohaté je zastúpenie chrobákov (Coleoptera). Za všetky spomenieme aspoň lienku sedembodkovú (Coccinella septempunctata), bystrušky (Carabidae), čelaď nosatcovitých (Curculionidae) a čelaď liskavkovitých (Chrysomelidae). Z motýľov (Lepidoptera): vidlochvost feniklový (Papilio machaon), okáň hruškový (Saturnia pyri), spriadač medvedí (Arctia caja), mlynárik kapustový (Pieris brassicae). Z blanokrídlovcov: čmeľ zemný (Bonbus terrestris), osa obyčajná (Paravespula vulgaris), včela medonosná (Apis mellifera). Zo stavovcov sú tu zastúpené v hojnej miere ryby (Pisces). Vo vodnej nádrži Boleráz je to: sumec obyčajný (Silurus glanis), kapor (Cyprinus carpio), lien (Tinca tinca), zubáč obyčajný (Stizostedion vitreum), ostriež (Perca fluviatilis), šťuka obyčajná (Esox lucius), amur biely (Ctenopharyngodon idella) a iné druhy. Z obojživelníkov tu stretneme ropuchu obyčajnú (Bufo bufo) a skokana rapotavého (Rana ridibunda). Z plazov sa vzácne vyskytuje užovka obyčajná (Natrix natrix), hojnejšie sú jašterice (Lacerta). Z vyšších stavovcov sú najpočetnejšie vtáky (Aves). V priestore vodnej nádrže možno stretnúť potáplice (Gaviiformes), potápky (Podicipediformes), z brodivcov volavku popolavú (Ardea cinerea), bociana bieleho (Ciconia ciconia) a bučiaka veľkého (Botaurus stellaris). Najznámejším zástupcom kačíc je kačica divá (Anas platyrhynchos), ktorá tu pravidelne hniezdi. V zimnom čase sa tu občas zdržuje orliak morský (Haliaetus albicilla). Charakter kultúrnej stepi potvrdzuje existencia týchto druhov: jarabica poľná (Perdix perdix), prepelica poľná (Coturnix coturnix), bažant obyčajný (Phasianus colchicus), z krkavcovitých vrana túlavá (Corvus corone) a straka obyčajná (Pica pica). Z pernatých dravcov si pozornosť zasluhuje sokol myšiar (Falco tinnuculus), jastrab veľký (Accipiter gentilis) a sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Podmienky na existenciu tu nachádzajú aj sovy. Žije tu kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) a sova obyčajná (Strix aluco). Obe patria k chráneným druhom živočíchov. Z vtákov je najpočetnejšia skupina spevavcov.