OSOBNOSTI A RODÁCI

Z Bolerázu aj z bývalých Klčovian pochádzajú osobnosti, ktoré z pokory a oddanosti zasvätili svoj život Bohu, alebo dosiahli pozoruhodné úspechy v oblasti vied a umenia. Veríme, že všetky mali, alebo majú jedno spoločné – lásku k rodisku. Odnášali si ju do sveta, aby im chránila srdce a dušu v prudkých poryvoch krušnej chvíle a pomohla vytrvať v nastúpenej ceste. Do nasledujúceho prehľadu sme zaradili i krátke údaje o tých rodákoch, ktorých mená sa nám podarilo zistiť.


DANIŠOVIČ Alojz, monsignor
Narodil sa 20. apríla 1913 v Boleráze (otec Jozef D., matka Anna, rod. Černá). Po maturite na gymnáziu v Trnave roku 1932, štyri roky študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Štúdium teológie dokončil v Bratislave, za kňaza ho vysvätil biskup Pavol Jantausch 26. júna 1938. Ako kaplán pôsobil v Gajaroch a v rokoch 1939 – 41 v Novom Meste nad Váhom. Farárom v Kopčanoch sa stal v decembri 1941 a v roku 1946 prišiel na faru do Senice nad Myjavou. Tam ho štátne orgány 11. decembra 1950 zaistili. Nasledovali tábory v Močenku a Podolínci, väzenie v Prešove a Bratislave, potom Hájek u Prahy a Kladno, kde bol roku 1953 súdený ako nepriateľ zriadenia. V tom istom roku bol amnestovaný so zákazom duchovnej činnosti navždy. Pracoval ako robotník na viacerých miestach. Do pastorácie sa vrátil roku 1965 ako správca farnosti Bzo-vík. V roku 1972 ho preložili do Šišova. Od 1. februára 1974 odišiel na nanútený dôchodok. Trávil ho v Trnave a v tamojšej nemocnici 5. mája 1994 zomrel. Pochovaný bol 11. mája 1994 v rodisku.

DANIŠOVIČ Andrej
Narodil sa 20. januára 1912 v Boleráze (otec Andrej D., matka Cecília, rod. Jančovičová). Za kňaza bol vysvätený 12. júna 1955. Po vysviacke kaplánoval v Šoporni, roku 1958 v Sládkovičove a Palárikove, roku 1959 v Borskom Mikuláši, Bojkovej a Blahovej a v roku 1961 v Dedinke. Správcom fary v Kátlovciach sa stal roku 1962. Od roku 1963 do roku 1968 bol v Rakúsku. Po návrate pôsobil ako farár v Suriankach. Na odpočinku žil v Charitnom domove v Pezinku. Zomrel 23. júna 1991. Pochovaný je v Boleráze.

DANIŠOVIČ Anton, ThDr., P. Ján Nepomucen, OFM
Narodil sa 15. februára 1914 v Boleráze (otec Jozef D., matka Justína, rod. Martišovičová). Otec mu zomrel začiatkom prvej svetovej vojny a matka sa so synom presťahovala v roku 1915 do Šelpíc. Tam vychodil základnú školu a odišiel študovať na gymnázium do Malaciek. K františkánom (OFM – Ordo Fratrum Minorum) vstúpil v roku 1930 v Trnave. V štúdiách pokračoval v Bruseli, v Záhrebe a v Prahe, kde bol 29. júna 1938 v katedrále sv.Víta vysvätený za kňaza. Primičnú sv. omšu mal v Selpiciach. Páter Ján Nepomucen, OFM pôsobil ako misionársky profesor – kazateľ exerciátor a v duchovnej správe Praha, Plzeň, Kromeríž, Uherské Hradište, Votice, Česká Lipa a Litoměřice. Zomrel 10. decembra 1991 v nedožitých 78. rokoch života a 53. rokoch kňažstva v Litoměřiciach. Pohrebné obrady vykonali jeho spolu-bratia, kňazi vikariátu Litoměřice 18. decembra. Telesné pozostatky P. Jána Nepomucena boli prevezené do Šelpíc a 19. decembra 1991 uložené na miestnom cintoríne do rodinného hrobu.

DANIŠOVIČ Dominik, Fráter Benedikt, OFM
Narodil sa 12. júla 1888 v Boleráze (otec Jozef D., matka Terézia, rod. Lančaričová). K františkánom vstúpil 1. mája 1921, prvé sľuby zložil 3. mája 1922, večné 8. júla 1926. V rokoch 1930-31 pôsobil v Beckove. Fráter Benedikt zomrel v Plaveckom Štvrtku vo veku 67 rokov a 34 rokov rehoľných sľubov 2. decembra 1955.

DANIŠOVIČ Stanislav, prof. ThDr., PhDr., P. Létus, OFM
Narodil sa 7. mája 1898 v Boleráze (otec Jozef D., matka Terézia, rod. Lančaričová). Gymnázium navštevoval v Trnave (1911-12) a v Skalici (1912-18) kde zmaturoval roku 1919. K františkánom vstúpil 26. augusta 1914, prvé sľuby skladal 27. augusta 1915, večné 2. februára 1921. Teológiu študoval v Žiline, v Trnave a na univerzite vo Viedni, ordinovaný 12. novembra 1922. Primičnú sv. omšu v rodisku mal 19. novembra 1922. Filozófiu, históriu a zemepis študoval na UK v Bratislave, generálnom seminári rehole v Ríme, pápežskej medzinár. vysokej škole orientálnych náuk v Ríme a na univerzite v Brne. Diplom stredoškolského profesora získal roku 1929 na UK v Bratislave, 1931 magister cirkevných dejín v Ríme, 1933 ThDr., 1939 PhDr. Pôsobil v rehoľnej správe (provincionálny sekretár, cenzor a i.) ako profesor cirkevných dejín stredoveku na univerzite Antonianum v Ríme, na teologickej fakulte v Bratislave a na františkánskom gymnáziu v Malackách a iných školách. Po roku 1950 odišiel od OFM za diecézneho kňaza. Literárne bol veľmi činný (pseudonym L. D. Veselý, Dr. Slavič, Velehradský). Najviac sa zaoberal dejinami františkánov na Slovensku. Prispieval aj do zahraničných periodík, prekladal z latinčiny, angličtiny a maďarčiny. Zomrel 5. februára 1975 v Trnave. Pochovaný je v rodisku.

DUSÍK Ján, SDB
Narodil sa 6. februára 1913 v Boleráze (otec Anton D., matka Mária, rod. Figurová). Študoval na gymnáziu v Trnave, odkiaľ prešiel do saleziánskeho stredoškolského ústavu a potom vstúpil do saleziánskej rehoľnej spoločnosti (Societas Don Bosco, Societas S. Francisci Salesii – SDB). V októbri 1931 ho poslali predstavení do San Salvadora (Stredná Amerika), kde pokračoval v štúdiu filozofie. Teológiu začal študovať roku 1936 na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Tam bol 17. decembra 1939 vysvätený za kňaza. Primičnú sv. omšu v rodisku slúžil 2. februára 1940. V roku 1941 odišiel do Panamy, kde ťažko ochorel a určitý čas sa zotavoval v sanatóriu v Kostarike. Po vyzdravení účinkoval v saleziánskom kolégiu v La Sabana. Ďalším pôsobiskom bol San Salvador. Choroba sa opäť prihlásila a nasledovala Kostarika. Zo zdravotných dôvodov prešiel do diecéznej pastorácie. Kaplánoval v jednej nemocnici v štáte Honduras. Po piatich rokoch sa vrátil do Kostariky, účinkoval na viacerých miestach ako kaplán a zakotvil v hlavnom meste San José.
Otec Ján Dusík bol veľkým ctiteľom a šíriteľom úcty k talianskemu stigmovanému kapucínovi pátrovi Piovi. Rodák z Bolerázu, kňaz Ján Dusík zomrel 18. apríla 1992 vo veku 79 rokov, v 53 roku kňažstva v Kostarike.

HOLEKSY Jozef
Narodil sa 22. marca 1892 v Klčovanoch (otec Gabriel H., matka Mária, rod. Pekarovičova). Teologické štúdia absolvoval v Ostrihome, za kňaza vysvätený 29. septembra 1914. Roku 1915 kaplánoval v Jacovciach a v Dolnej Krupej, 1916 Jacovce (druhý krát), 1921 Topoľčany 1922 Soporňa. Farárom v Naháči sa stal roku 1923, 1928 Dobrá Voda, 1929 Naháč (druhý krát), 1943 Dolné Voderady. Roku 1948 asseser. Zomrel v Malženiciach.

HORTH Jozef
Narodil sa 3. februára 1786 v Klčovanoch. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Komárne a v Trnave. Po ukončení teologických štúdií bol 1. septembra 1810 vysvätený za kňaza. Kaplánoval v Modre, Ompitále (Doľany) a v Hlohovci. Keď arcibiskup Alexander Štefan Rudnay ustanovil novú faru v Kátlovciach (1810), dovtedy filiálku Dechtíc, za prvého farára vymenoval Jozefa Hortha. Popri pastorácii sa Horth venoval aj prekladom, ktoré roku 1840 vyšli pod titulom: „ Ewangelia a Listí na každí Deň štiricať Dňow swatého Pôstu wiznačené a videné”. Ako 76 ročný odišiel na odpočinok do Trnavy. Zomrel v rodisku 8. septembra 1876. Kňazom bol 66 rokov.

MINÁRIK Alojz, P. Polykarp, OFM
Narodil sa 19. apríla 1914 v Boleráze (otec Štefan M., matka Hedviga, rod. Vražičová). Gymnázium absolvoval v Trnave a Malackách, maturoval roku 1936. Teológiu a filozofiu študoval v Salzburgu (1936–37), na teologickej fakulte v Bratislave (1937-39) a na pápežskom ateneu Antonianum (1939-43), ordinovaný v Ríme 23. marca 1940. Po vysviacke prednášal filozofiu na teologickom učilišti rehole františkánov v Žiline. V marci 1950 ho nespravodlivo odsúdili na tri roky väzenia za prípravu úkladov proti republike. Najvyšší súd v Prahe mu zvýšil trest na šesť rokov. Odpykával si ho v Leopoldove, Handlovej, Jáchymove a Valdiciach. Po prepustení na slobodu pracoval až do dôchodkového veku ako robotník. V októbri 1981 prišiel do Charitného domu v Pezinku, kde zomrel 1. mája 1992 a je aj pochovaný.

MINÁRIK Jozef, monsignor
Narodil sa 11. júla 1872 v Klčovanoch (otec František M., matka Terézia, rod. Macáková). Teologické štúdia absolvoval v Trnave a v Ostrihome, kde bol 26. júna 1898 vysvätený za kňaza. Bol kaplánom a ekonomickým správcom fary v Chtelnici, 1900 Dechtice, 1901 Smolenice, 1902 Horné Orešany, 1922 zástupca dekana, 1923 dekan smolenického obvodu, 1924 pápežský protonotár a monsignor, 1928-35 vicerektor seminára v Trnave, 1931 kanonik družnej kapituly trnavskej, 1936 inšpektor diecézneho školstva, predseda disciplinárnej rady rím.-kat. učiteľov, 1940-45 generálny vikár, generálnym vikárom znovu od roku 1947. Tri desaťročia viedol úverné a potravné družstvá v Chtelnici, Smoleniciach a Horných Orešanoch. Monsignor Jozef Minárik odovzdal dušu svojmu Stvoriteľovi 29. marca 1959 vo veku 87 rokov. Kňazom bol 61 rokov.

OSTATNÍK Viliam
Narodil sa 21. júna 1922 v Boleráze (otec Jozef O., matka Anna, rod. Vražičová). Ako vynikajúci žiak odišiel po skončení prvej triedy gymnázia v Trnave študovať do Francúzska a Belgicka. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol v Anglicku”. Do noviciátu školských bratov – Inštitút bratov kresťanských škôl (Institutum Fratrum Scholarum Christianarum – FSC) vstúpil roku 1939 vo Francúzsku. Zároveň mal obliečku a prijal rehoľné meno brat Constant. Po ročnom noviciáte skladal prvé sľuby, večné asi v roku 1949. Ako profesor angličtiny, matematiky, fyziky a chémie pôsobil v Libanone, Belgicku, Etiópii, Ugande a ďalších krajinách. Na krátkej návšteve rodiska bol roku 1938 a 1958. Žije a pôsobí vo Francúzsku. Znakom školských bratov je v modrom poli strieborná žiariaca päťcípa hviezda, heslom: Signum fidei. Rehoľný odev tvorí čierny talár s dvoma bielymi jazýčkami pri krku.

POLAKOVIC Albín
Občianskym menom Peter sa narodil 8. októbra 1915 v Boleráze (otec Peter R, matka Terézia, rod. Miklošovičová). Bol terciárom u františkánov. Utopil sa vo Váhu 11. júna 1937. Pochovaný je v Boleráze.

SCHMIDT Pavol František Jozef
Narodil sa 4. decembra 1804 v Boleráze (otec František S., provizor panstva, matka Rozália, rod. Khiemová). Krstnými rodičmi boli: Juraj Hlinický, trnavský richtár a manž. Terézia, rod. Nagyova. Sviatosť krstu mu udelil Martin Palšovič, farár z Brestovian. Teologické štúdia a filozofiu absolvoval v Trnave. Za kňaza bol vysvätený 25. októbra 1828. Kaplánoval v Borskom S v. Jure, v Suchej, v Brestovanoch a pastoračné poslanie napínal aj na iných miestach. Pavol F. J. Schmidt bol významným národným buditeľom, podporovateľom a šíriteľom slovenskej tlače. Zomrel 14. februára 1888 vo veku 83 rokov a 60 rokoch kňažstva.

SUROVÝ Vojtech, SDB, Ing.
Narodil sa 4. septembra 1938 v Klčovanoch (otec František S., matka Anna, rod. Surová”). Po ukončení meštianskej školy v Boleráze študoval v rokoch 1953-57 na Poľnohospodárskej škole v Trnave. Po vojenskej službe pracoval do roku 1964 v Plemenárskom ústave v Senici. Po absolvovaní Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (1964-67) bol dva roky zamestnancom Výskumného ústavu kukurice v Trnave. Teológiu študoval na CMBF UK v Bratislave v rokoch 1969-73, za kňaza vysvätený Dr. Júliusom Gábrišom 10. júna 1973. Už od roku 1964 bol tajne v saleziánskom noviciáte. Prvé sľuby skladal roku 1966, večné roku 1972. Od 1. júla 1973 do 23. decembra 1975 kaplánoval vo farnosti Trnava-mesto, od 23. decembra 1975 do 1. marca 1978 bol kaplánom v Hlohovci, od 1. marca 1978 do 15. marca 1989 účinkoval ako správca farnosti v Čajkove pri Leviciach. Od 15. marca 1989 doteraz je farárom farnosti Trnava-Kopánka a direktorom tamojšieho saleziánskeho diela.

VADOVIČ Jozef
Narodil sa 13. apríla 1922 v Boleráze (otec Imrich V, matka Rozália, rod. Kráľovičová). Po ukončení teologických štúdií bol 24. júna 1956 vysvätený za kňaza. Kaplánoval v Litoměřiciach (od r. 1956), 1958 farár v Údliciach (severné Čechy), 1959 Klášterec nad Ohří, farár, 1963 Kopčany – farár, 1964 – Hrušov -farár, 1970 Sipice – farár. Od roku 1990 je farárom v Rykynčiciach. Primičnú sv. omšu v Boleráze mal 8. júla 1956.

ČAVAROVÁ Veronika, rehoľným menom sestra Václava
Narodila sa 21. mája 1924 v Boleráze (otec Dominik Č., matka Helena, rod. Bošnáková), zomrela 7.5.2011 v kláštore v Medriku v ČR. Pochovaná je na cintoríne pri kostole sv. Jiljí vo Svitavách. Vstúpila do kongregácie Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (vincentky). Obliečku mala 21. mája 1944 v Ladcoch, rehoľné sľuby skladala v roku 1947. Pracovala v Štátnej nemocnici v Levoči. Za policajnej asistencie musela v noci 29. augusta 1955 so spolusestrami opustiť nemocnicu a vyviezli ju do Čiech. Od 1. septembra 1955 pracovala ako zdravotnícka v domove dôchodcov v Sokolnicích pri Brne. Po dvoch rokoch ju presunuli do Předhradí, kde účinkovala ako opatrovateľka prestárlych ľudí 14 rokov. Ďalším pôsobiskom bola Bíla Voda u Javorníka (ČR). Tam ako dôchodkyňa prevzala so spolusestrami pečenie hostií. Po deviatich rokoch prešla do Charitného domu Prepychy u Opočna.

DANIŠOVÁ Helena
Narodila sa 13. februára 1953 v Boleráze (otec Vojtech D., matka Ernestína, rod. Špačinská). Po absolvovaní povinnej školskej dochádzky v rodisku študovala na Strednej ekonomickej škole v Trnave. Prvé kontakty s bratmi saleziánmi nadviazala v roku 1974, so sestrami o rok neskôr. O krátky čas začala aspirantát v Inštitúte Dcér Panny Márie Pomocnice – saleziánok Don Bosca (Figlie di Maria Ausiliatrice – FMA), 24. septembra 1978 postulát a od 4. augusta 1979 noviciát. Prvé sľuby skladala 5. augusta 1981, druhé 5. augusta 1982, tretie 4. augusta 1983 a štvrté 5. augusta 1984. Potom nasledovali sľuby na dva roky (4. augusta 1985), Večné skladala 2. augusta 1987. Hlavným cieľom inštitútu je výchova dievčenskej mládeže, v osobitných prípadoch aj evanjelizácia dospelých. Dcéry Panny Márie Pomocnice sa po svojom založení roku 1872 sv. Jánom Boscom a sv. Máriou Dominikou Mazzarello (1839-1881) rýchle rozšírili po svete. Slovenská komunita patrila najprv pod Taliansko, neskôr pod Rakúsko a potom pod Poľsko. Samostatná provincia Inštitútu Dcér Panny Márie Pomocnice na Slovensku bola vytvorená na základe dekrétu generálnej predstavenej z 24. novembra 1991. Prvou provinciálnou predstavenou bola menovaná Sr. Helena Danišová, ktorá bola delegátkou generálnej predstavenej pre Slovensko od roku 1990. Dnes je v našej republike asi 50 saleziánok. Centrum sa buduje v Bratislave.

HUCOVIČOVÁ Anna, rehoľným menom sestra Teofila
Narodila sa 8. apríla 1921 v Klčovanoch (otec Ľudovít H., matka Mária, rod. Matulová). Do kongregácie Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (vincentky) vstúpila 3. septembra 1943. Obliečku mala roku 1945 v Ladcoch, kde skladala 19. marca 1949 aj sväté sľuby. Po obliečke pôsobila v Ružomberku, neskôr v Šahách a v nemocnici v Trenčianskych Tepliciach. Začiatkom päťdesiatych rokov boli aj vincentky postihnuté násilným zásahom štátu. Sestra Teofila pôsobila v rokoch 1951 – 66 v Beckove (charita), 1966 – 68 v Číži, nasledoval krátky pobyt v Slovenskej Lupči. V roku 1968 prišla do Močeneku (Sládečkovce). Pôsobí tam dodnes ako opatrovateľka prestárlych duchovných otcov. Spiritualita vincentiek je mariánska. Okrem sľubu chudoby, čistoty a poslušností skladajú každoročne na sviatok Zvestovania Pána štvrtý sľub, ktorý ich zaväzuje slúžiť chudobným. V ich skutkoch milosrdenstva dominuje starostlivosť o tých, čo trpia materiálnou a duchovnou biedou.

CHMEĽOVÁ Filoména, rehoľným menom sestra Vilanova
Narodila sa 10. februára 1925 v Klčovanoch (otec Libor Ch., matka Veronika, rod. Čavarová). Do Rímskej únie Rádu sv. Uršule (Ordo Sancta Ursula – OSU) vstúpila roku 1945 v Batizovciach. Po polročnom postuláte mala 5. februára 1946 obliečku, čím jej začal dvojročný noviciát. Dočasné sľuby skladala 5. februára 1948, večné 5. februára 1951. Po skončení noviciátu pôsobila pol roka v Bratislave ako učiteľka. Od septembra 1948 študovala v Prahe teológiu a francúzštinu. Po likvidácii rehoľných domov 29. augusta 1950, sestra Vilanova pracovala vo výrobe v Broumove, Vansdorfe, Trutnove, Hornom Tanvalde a iných miestach. Neskôr pôsobila na biskupstve v Košiciach. Sestra Vilanova bola od 6. februára 1985 do júna 1994 provinciálnou predstavenou Rímskej únie Rádu sv. Uršule. Žije v Trnave. Zakladateľkou radu je sv. Angela Merici (1540). Hlavným poslaním je vyučovanie a výchova na rôznych typoch dievčenských škôl.

KITTOVÁ Apolónia, rehoľným menom sestra Františka
Narodila sa 26. júna 1902 v Klčovanoch (otec Štefan K., matka Františka, rod. Galgóciová). Vstúpila do Kongregácie sestier premonštrátok (Congregatio sororum Praemonstratensium de Sacro Monte). Obliečku mala na Sv. Kopečku u Olomouca 6. augusta 1927. Dočasné rehoľné sľuby skladala 31. júla 1929, večné 30. júla 1932 taktiež na Sv. Kopečku. Po utvorení slovenskej provincie (r. 1939) prišla pôsobiť na Slovensko. V roku 1945 sa znovu vrátila na Sv. Kopeček. V auguste 1950 bola so spolusestrami vyvezená do internačného kláštora v Nové Ríši na Morave. Odtiaľ ju odviezli do Broumova, kde pobudla do roku 1964. Ďalším pôsobiskom bol Radvanov. Dlhé roky trpela srdečnou chorobou, ktorá sa po prechladnutí v zime 1968 ešte zhoršila. Po jednom záchvate záduchu upadla do agónie a krátko na to zaopatrená sviatosťami zomierajúcich poručila svoju šľachetnú dušu Stvoriteľovi. Pochovali ju na čekanickom cintoríne 20. februára 1968 vedľa sestry Martiny.

KRÁĽOVIČOVÁ Silvia
Narodila sa 24. februára 1966 v smolenickej pôrodnici (otec Michal K., matka Pavlína, rod. Sedláčková). Pôsobí ako členka kontemplatívnej komunity v Zlatých Moravciach. Hlavným cieľom spoločenstva Efeta vo vedení zasväteného života je modlitba za cirkev, biskupov a kňazov. Pravidlá členov Komunity sú zamerané aj na obrodu mladých ľudí, aby neinklinovali k alkoholu, k drogám, aby nešli do siekt. Modlia sa za uzdravenie vnútorných zranení v evanjeliovom duchu – „zbieranie biedy vo svete a vynášanie na horu Karmel”. Spiritualita je karmelikánska a františkánska.
Silvia Kráľovičová začala postulát v roku 1993. Prvé sľuby skladala 30. júna 1994, druhé 26. augusta 1995.

NEMEČKOVA Ernestína, rehoľným menom sestra Monika
Narodila sa 18. apríla 1904 v Klčovanoch (otec Jozef N., matka Rozália, rod. Taligová). Kandidátkou Kongregácie sestier premonštrátok sa stala 23. septembra 1926, rehoľné rúcho prijala o dva roky – 2. augusta 1928. Po dvojročnom noviciáte zložila na Sv. Kopečku 12. júna 1930 dočasné rehoľné sľuby. Večné skladala o tri roky. Jej vonkajší apoštolát spočíval v starostlivosti aj o telesne postihnutú mládež v ústavoch: Tršice, Nová Baňa, Bernolákovo a Kysucké Nové Mesto. Pracovala aj ako kuchárka v kňazských seminároch v Bratislave a Banskej Bystrici. Posledné, a azda najdlhšie obdobie (od roku 1950) strávila v spoločenstve svojich spolusestier vo vrbovskom kláštore. Rehoľné povinnosti si s nevšednou ochotou a obetavosťou plnila napriek únave aj v posledných dňoch života. Zomrela náhle, počas večernej pobožnosti spolusestier, 26. marca 1982. Je pochovaná vo Vŕbovom.

NEMEČKOVA Mária, rehoľným menom sestra Magdaléna
Narodila sa 15. marca 1899 v Klčovanoch (rodná sestra sestry Moniky). Pre rehoľný život sa rozhodla ako 25-ročná. Po dvoch rokoch kandidatúry v Trnave ju poslali do materského domu na S v. Kopeček, kde 12. augusta 1926 prijala rehoľné rúcho (obliečka). Po dvojročnej rehoľnej formácii skladala prvé sľuby. Koncom juniorátu zložila 30. júla 1931 večné sľuby a vrátila sa do seminára v Trnave, kde pôsobila osem rokov. Určitý čas pracovala v Borskom Sv. Mikuláši. V roku 1950 pri sústreďovaní rehoľníc opäť zavítala do Vŕbového. Niekoľko rokov tam zastávala funkciu miestnej predstavenej. Do Večného domova odišla 2. júna 1992. Pochovaná je na vrbovskom cintoríne vedľa sestry Tadey.

OSTATNÍKOVÁ Petronella, rehoľným menom sestra Christiana
Narodila sa 3. marca 1917 v Boleráze (otec Peter O., matka Mária, rod. Strapáková). Do kongregácie Dcér sv. Františka z Assisi vstúpila 7. augusta 1934 v Bratislave-Prievoze. Obliečku mala 16. júla 1936. Prvé sľuby zložila 15. augusta 1938, večné 15. augusta 1943. Dcéry sv. Františka z Assisi sa venujú charitatívnej a apoštolskej službe v nemocniciach, súkromných domoch, liečebných a sociálnych ústavoch a podobne. Podľa potrieb sa venujú aj výchove a vyučovaniu mládeže a farskému apoštolátu. Sestra Christiana zomrela 19. augusta 1980 v Slovenskej Lupči. Pochovaná je vo Zvolene.

PINČEKOVA Júlia, rehoľným menom sestra Jolanta
24. Narodila sa 5. januára 1930 v Boleráze (otec Ján R, matka Mária, rod. Holická). Do kongregácie Dcér sv. Františka z Assisi vstúpila 8. decembra 1945. Obliečku mala 15. augusta 1948. Po ročnom kanonickom noviciáte ju poslali na jednoročné zdravotnícke štúdium do Nových Zámkov. Od augusta 1950 pracovala ako zdravotná sestra na chirurgickom oddelení v nemocnici vo Zvolene. Rehoľné sľuby skladala 15. augusta 1950 (na rok), večné 8. decembra 1954. Od augusta 1957 pôsobila v Ústave sociálnej starostlivosti v Žiline. V apríli 1980 sa ústav presťahoval do Turia. Tam účinkuje doteraz.

STRAPÁKOVÁ Ernestína, rehoľným menom sestra Ignacia
Narodila sa 24. septembra 1923 v Boleráze (otec Jozef S., matka Mária, rod. Jančovičová). Do kongregácie Dcér sv. Františka z Assisi vstúpila v roku 1938 v Bratislave-Prievoze. Pôsobila ako zdravotnícka a opatrovateľka na viacerých miestach. V roku 1945 so skupinou spolu-sestier odišla do USA. Dodnes tam pracuje ako sociálna pracovníčka a opatrovateľka.

VADOVIČOVÁ Mária, rehoľným menom sestra Carmel
Narodila sa 14. júla 1897 v Boleráze (otec Pavol V, matka Mária, rod. Krištofíková). V roku 1917 odišla do USA. O rok neskôr vstúpila v Chicagu do kongregácie Dcér sv. Františka z Assisi. Pôsobila v nemocniciach, opatrovniach a v sociálnych domoch. Zomrela 20. októbra 1981 v Joliote (štát Illinois) v USA.

VLKOVIČOVA Cecília, rehoľným menom sestra Antónia
Narodila sa 4. marca 1906 v Boleráze (otec František V., matka Magdaléna, rod. Danišová). Vstúpila do Kongregácie sestier premonštrátok. Obliečku mala vo štvrtok 12. augusta 1926 na sviatok sv. Kláry na Sv. Kopečku u Olomouca. Po prvých rehoľných sľuboch 1. augusta 1928 nadišlo trojročné obdobie juniorátu, ktoré zakončila zložením večných sľubov. Pôsobila na Sv. Kopečku, v Trnave, vo Vŕbovom, v Bratislave, v Likieri, v Slovenskej Lupči, Oseku, Skalice u Litoměřic. Po zriadení slovenskej provincie sa rozhodla zostať v Čechách. Žije v Bílej Vode u Javorníka.

DANIŠOVIČ Peter, prof., Ing., Dr., Dr. h. c.
Narodil sa 1. júna 1907 v Boleráze (otec Jozef D., matka Anna, rod. Černá). Po maturite na trnavskom reálnom gymnáziu (1927) študoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe odbor inžinierskeho staviteľstva vodohospodárskeho a kultúrneho smeru. V roku 1935 sa podrobil rigoróznej skúške a získal akademickú hodnosť Dr. techn. V rokoch 1935-39 pracoval na bývalom Krajinskom úrade v Bratislave, od roku 1939 do r. 1947 bol profesorom na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V rokoch 1948-49 viedol výstavbu a dostavbu hydroelektrární a vodných diel ľlava, Dubnica na Váhu, Oravská priehrada, Dobšiná a iné. Od roku 1949 do r. 1972 pracoval vo Vodoprojekte (neskoršie Hydroprojekt a Hydrokonsult) Bratislava. Ako vedúci projektového strediska mal na starosti vodné diela: Dobšiná, Selanka, Slatina, Kostolná, Nosice, Hričov-Mikšová-Považská Bystrica, Modrý Kameň a najmä projekt komplexného využitia Dunaja. Vypracoval podkladové materiály pre spoločné riešenie niektorých tém Sekcie pre vodné elektrárne Stálej komisie RVHP pre elektrickú energiu, najmä pre komplexnú schému využitia Dunaja od Devína po Čierne more. V roku 1961 viedol záchranné a sanačné práce pri veľkom zosuve územia v Handlovej, neskôr v Riečnici na Kysuciach. Prednášal na rôznych konferenciách, sympóziách, má za sebou bohatú publikačnú činnosť, bol členom významných komisií a spoločností a pod. Mal veľký podiel v príprave uzákonenia Slovenskej vysokej školy technickej. V inžinierskej praxi musel častokrát na seba prevziať riešenie úloh, ktoré predstavovali veľké riziko a obrovskú zodpovednosť. Chvíle najťažších rozhodnutí prekonával v osamelosti, bez kolegov, ktorí pod ťarchou veľkej zodpovednosti zo spolupráce odstúpili.
Univ. prof. Ing. Dr. Peter Danišovič prevzal 3. apríla 1995 na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady Slovenskej technickej univerzity z rúk jej rektora prof. Igora Hudobu čestnú vedeckú hodnosť – Doktor technických vied honoris causa. Žije v Bratislave.

DRÁBIKOVÁ Ema, PhDr., CSc.
Narodila sa 21. marca 1925 v Boleráze (otec Karol Kahoun, matka Ema, rod. Loskotová). Jej starý otec Ferdinand Loskot bol v tom čase správcom v Chemickej továrni na spracovanie kukurice v Boleráze. Dôverná znalosť celoročného roľníckeho cyklu, účasť na oslavných obradoch v poľnohospodárskych usadlostiach a pod. poznačilo jej záujem o ľudovú kultúru a stala sa podnetom pre neskoršiu voľbu študijného odboru. V roku 1956 absolvovala etnografiu a archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1956 – 59 pracovala v národopisnom oddelení Západoslovenského múzea v Trnave, kde sa v zmysle jeho cieľov venovala ľudovým zamestnaniam regiónu, najmä tradíciám textilnej tvorby, džbankárstva, kamenárstva a vápeníctva. V rokoch 1959-62 bola vedúcou oddelenia ľudového odevu a textilu. Po ukončení vedeckej ašpirantúry obhájením dizertačnej práce na tému „Vinohradníctvo západného Slovenska” nastúpila v roku 1965 ako vedecká pracovníčka do Národopisného ústavu SAV. Tam sa až do odchodu na dôchodok (1985) venovala agrárno-etnografickému výskumu so zameraním na vinohradníctvo, ovocinárstvo a zeleninárstvo. Výsledky výskumu uverejnila v publikácii Ľudové vinohradnícke stavby a lisy (1969), knihe Človek vo vinici (1989) a desiatkach parciálnych štúdií. Autorsky sa podieľala na príprave šiestich regionálnych monografií a kolektívnych dielach – Etnografický atlas Slovenska (1990) a Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (1995). Popri vedecko-výskumnej činnosti aktívne pôsobila na úseku vedecko-organizačnom. Od roku 1962 zastávala viaceré funkcie v Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV a v rokoch 1978-84 bola jej predsedníčkou. Za zásluhy v spoločenských vedách jej v roku 1985 udelilo Predsedníctvo SAV striebornú plaketu Ľudovíta Štúra. Žije v Bratislave.

DUSÍK Jozef, PaedDr.
Narodil sa 12. júna 1948 v Boleráze (otec Jozef D., matka Alžbeta, rod. Janečková). Po absolvovaní Strednej školy umeleckého v Bratislave študoval v rokoch 1970-74 na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Vyučoval na základných školách, od roku 1979 pôsobí ako odborný učiteľ na Škole úžitkového výtvarníctva Jesefa Vidru v Bratislave. V jeho tvorbe dominuje grafika (voľná grafika, grafický design, ex libris) realizovaná najmä klasickou formou-leptom. Koncentrujú sa v nej znaky a vízie so symbolickou významnosťou (Veľká pokora, Útek do mlčania, Snové údolie, Úzkosť, Tvoje stopy a pod.). Gradáciu emotívnej účinnosti dosahuje vyváženou kompozíciou, striedmou farebnosťou a subtílnou kresbou. Výberom zo svojej tvorby sa úspešne prezentoval na mnohých výstavách doma aj v zahraničí, kde získal viacero cien a čestných uznaní. Priestor pre interpretáciu umeleckých zámerov nachádza v prírode a jej premenách, v každodenných situáciách, vesmíre, ale aj v pretlmočovaní vnútorného sveta človeka. Žije a tvorí v Boleráze.

DUSÍK Stano
Narodil sa 6. júna 1946 v Boleráze (otec Jozef D., matka Alžbeta, rod. Janečková – rodný brat Jozefa D.). V rokoch 1961-65 navštevoval Strednú školu úžitkového priemyslu v Bratislave a v tom meste pokračoval aj v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u profesora Vincenta Hložníka. Zosobňuje viacrozmerný talent. Umelecky sa presadil nielen ako maliar a grafik, ale aj ako pedagóg, organizátor kultúrneho života Slovákov v zahraničí a vynikajúci knižný ilustrátor. Už počas štúdií získal v roku 1969 Cenu Matice slovenskej za ilustráciu Shakespearovho Hamleta. Doteraz skrášlil takmer dvesto titulov. V imaginácii jeho grafík a obrazov je pretransformovaná autorova vnútorná citlivosť, ktorá aj nám pomáha znovu objavovať’ stratenú krásu detskej nevinnosti. Sila jeho umeleckej výpovede oslovuje naliehavosťou, prinavracia schopnosť snenia, poľudšťuje.
Prelomovým medzníkom v jeho živote bol rok 1982. Prekročil Rubikon a spolu s rodinou sa usadil v Taliansku, aby získal voľnejší a širší priestor pre tvorivý rozlet. Ešte pred emigráciou sa predstavil ukážkami zo svojej tvorivej dielne, a to najmä samostatnými výstavami doma aj za hranicami vlasti. Vystavoval na desiatkach skupinových výstav, získal množstvo prestížnych cien, dostalo sa mu uznania od renomovaných znalcov, odborných komisií a významných svetových inštitúcií. Radia ho medzi najvýznamnejších umelcov Talianska s ohlasom, ktorý prekračuje hranice Európy. Ešte počas trvalého pobytu na Slovensku sa venoval freskovej chrámovej výzdobe, maľovaniu oltárnych obrazov a interiérov kostolov. V tomto pokračoval a pokračuje aj v Taliansku. Ako umelec bol požiadaný, aby namaľoval obraz podľa opisu vízií Terézie Lopez, ktorej sa od roku 1991 v Denveri zjavovala Panna Mária. Stano Dusík sa na túto zvláštnu prácu dlho vnútorne pripravoval. Podľa opisu vizionárky sa podujal zobraziť predstavu ideálnej krásy. Obraz začal maľovať koncom októbra 1992 a dokončil ho 9. decembra 1992 vo Florencii, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Maľba je v Denveri, na mieste zjavení – v Katedrále sv. Tomáša (USA, štát Colorado). Nad týmto obrazom sa Terézii Lopez 25. marca 1993 zjavila Panna Mária, ktorá keď odchádzala, vošla do stredu obrazu a cez neho odišla. O týchto neobyčajných udalostiach v USA vyšla kniha.
Ako talent sa Stano Dusík prejavil aj v literárnej tvorbe. V roku 1980 mu vyšla kniha poviedok s názvom Boleráz, Boleráz, publikoval aj časopisecký (Kamarát, Romboid). Po príchode do Talianska sa v esejach: Slováci – veľkí ľudia a malý národ, Domov a iných sa v retrospektíve časového nadhľadu vracia k vlastným koreňom a filozofickými pointami dedukuje pojmy vlasť, sloboda, národ. Z nepreberného množstva jeho aktivít spomenieme ešte realizáciu cyklu starozákonných biblických námetov na tému otec, a účasť na projekte biskupa Pavla Hnilicu. Jeho cieľom bolo vydanie viacjazyčnej ilustrovanej biblie vydavateľstvom Unitas et Pax pre krajiny bývalého východného bloku. V roku 1984 udelil pápež Ján Pavol II. akademickému maliarovi, bolerázskému rodákovi Stanovi Dusíkoví a celej jeho rodine Apoštolské požehnanie na súkromnej audiencii. Vrúcny vzťah k rodisku je preň nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie, ktorú neustále pretavuje do obrazu, grafiky a slova. Žije a tvorí vo Florencii v Taliansku.

KAHOUN Karol, doc. PhDn, CSc.
Narodil sa 13. septembra 1930 v Boleráze (otec Karol K., matka Ema, rod. Loskotová). Po maturite na Štátnom gymnáziu v Trnave študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave dejiny umenia a národopis. V rokoch 1954-95 pôsobil ako pedagóg tejto fakulty na odbore dejiny výtvarného umenia, po roku 1989 ako vedúci katedry. Prednášal na Vysokej škole výtvarných umení, teraz je pedagógom na Trnavskej univerzite. Bol členom mnohých vedeckých a redakčných rád v odborných periodikách výtvarného charakteru, vedeckých ústavov a zberateľských inštitúcií. V súčasnosti je členom kuratória Slovenského národného múzea. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venoval a dodnes publikuje problematiku starších dejín slovenskej architektúry a slovenského sochárstva 20. storočia. Bol komisárom a garantom významných monografických, celoslovenských a medzinárodných výstavných expozícií. Vo svojej špecializácii patrí medzi našich popredných odborníkov, predovšetkým vo výskume stredovekej architektúry na Slovensku. Publikoval osem monografických a syntetických prác. Je autorom desiatok vedeckých štúdií a vyše dvoch stovák článkov popularizačného charakteru a okolo 50 výstavných katalógov. Z publikačnej činnosti spomenieme aspoň tieto: Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelia východného okruhu (1973), monografie – Ladislav Snopek (1974), Klára Patakiová (1978), Tibor Bartfay (1988), Slovensko v obrazoch – výtvarné umenie (spoluautor, 1991) atď. Jeho vedecký prínos sa pozitívne hodnotí aj v širšom rámci strednej Európy. Za svoju publikačnú činnosť obdržal Cenu Zväzu slovenských výtvarných umelcov za rok 1978 a za rok 1983. Od polovice 60-tych rokov je riadnym asociatívnym členom medzinárodnej organizácie výtvarných kritikov – A.I.C.A. pri UNESCO a bol viacero rokov podpredsedom jej československej národnej sekcie. Žije v Bratislave.

MINÁRIK František
Narodil sa 23. júla 1902 v Boleráze (otec Jozef M., matka Apolónia, rod. Bučková). Študoval v Prievidzi a Modre, riaditeľ meštianskej školy v Šaštíne. Pôsobil aj v Belej Kocine, v Zázrivej, v Hornom Vodičove, v Šamoríne a v Seredi. Kultúrny pracovník, funkcionár rôznych pedagogických spolkov a združení.

MINÁRIK Jozef, JUDr.
Narodil sa 20. apríla 1894 v Boleráze (otec Jozef M., matka Apolónia, rod. Bučková). Študoval v Bratislave. Bol okresným náčelníkom vo Vrábľoch, funkcionárom ochranného poľovníckeho spolku, okresným hasičským veliteľom, podpredsedom tamojšej okresnej starostlivosti o mládež a čelným funkcionárom ďalších národných a kultúrnych spolkov.

SCHRONK Viliam
Narodil sa 19. februára 1912 v Boleráze (otec Ľudovít Szentmiklósi, matka Emília Kantorová). Rodinné meno dieťaťa bolo zároveň s rodinným menom otca (v Boleráze učiteľ-organista) v roku 1919 zmenené na Schronk. Pôsobil v Trnave ako stredoškolský profesor a riaditeľ gymnázia. Prekladal z ruštiny, písal odborné články z jazyka slovenského, štylistiky a z literárnej oblasti. Zomrel 7. novembra 1968 v Trnave.

STENZINGER Ján, Nepomuk, Ubaldus
Narodil sa 16. mája 1886 v Boleráze (otec Ján S. panský hájnik na Políčku, matka Anna Kroneszová). Študoval vo Viedni a Karlovaci. Dôstojník, politik, obvodný tajomník Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Košiciach.


Výpočet osobností pochádzajúcich z Bolerázu a Klčovian si nenárokuje na kompletnosť”. Medzi prvých študentov z obce patria: Dr. Ladislav Žáni – právnik, Dr. Štefan Čavara – verejný notár vo Veľkej Bytči, prof. František Jakubec – študoval v Krakove, MUDr. František Suran – obvodný lekár v Cíferi, JUDr. Štefan Kormúth, JUDr. Vendelín Šuran, Ing. František Pinček – viedol vodné stavby na Váhu, MUDr. Dezider Daniš
– obvodný lekár Horné Orešany, MUDr. Alexander Doboš – obvodný lekár v Kráľovej pri Senci a ďalší.
Je známe, že v roku 1914 priznali v USA patentovú prioritu vynálezu leteckého padáka Štefanovi Baničovi z Nešticha (dnes Smolenice). Menej sa už vie, že podľa niektorých prameňov Banič skonštruoval padák za pomoci Ing. Františka Jankoviča z Klčovian.