POĽOVNÉ ZDRUŽENIE SRNKA

Poľovné združenie Srnka Boleráz v súčasnosti združuje 37 členov, ktorí vykonávajú svoje právo na ploche 2095 ha, z čoho je 386 ha lesných pozemkov. Z poľovnej zveri sa v revíri vyskytuje: bažant poľovný, jarabica poľná, prepelica poľná, kačica divá (a príbuzné druhy), hus divá, sluka hôrna (poľovačka počas ťahu), zajac poľný, srnec hôrny, sviňa divá, kuna skalná a lesná, líška obyčajná, jazvec obyčajný atď.
Pri pochôdzkach sa členovia združenia stretnú aj s ondatrou pižmovou, tchormi, holubom hrivnákom, lasicou obyčajnou, lasicou hranostajom, s krkavcami, myšiakom hôrnym, jastrabom veľkým, kuvikom vrabčím, sovou obyčajnou, strakami a inými poľovnými druhmi.
Z odbornej činnosti sa poľovníci okrem lovu zameriavajú aj na úlohy plánovaného chovu, zušľachťovania a ochrany, ktorej cieľom je udržanie normovaných kmeňových stavov, dobrého zdravotného stavu a trofejovej hodnoty zveri. Na spoločnej poľovačke 16. decembra 1995 ulovili 63 zajacov. V súlade s plánom odstrelil 5 srncov, 4 srny a 3 srnčatá. Uhyň raticovej zvere sa nezaznamenal. Značné premnoženie líšky obyčajnej sa odzrkadlilo aj na jej likvidácii. Ulovilo sa 22 kusov. Združenie podporuje, a v rámci možností finančne dotuje, chov poľovne upotrebiteľných psov. Vynikajúce výsledky v kynológii zaznamenal Edmund Polakovič. Z veľkého množstva jeho úspechov spomenieme aspoň tie, ktoré dosiahol v roku 1988. Na porovnávacích skúškach s medzinárodnou účasťou v Lipsku (bývalá NDR) sa so sučkou Borkou (český fúzač) umiestnil na druhom mieste. Medailu si odniesol aj z medzinárodnej súťaže v Maďarsku, kde prezentoval svoju vlasť v kategórii výcviku psov (sučka Elza). Z vtedajších domácich zápolení obsadil na Memoriáli Karia Podhájského v Litomyšli so sučkou Borkou druhé miesto. Prvenstvo si odniesol z majstrovstiev Slovenska (Memoriál Jozefa Kadleca) vo výcviku loveckých psov v Seredi.
Poľovníci v zimných mesiacoch intenzívne dokrmujú zver jadrovým a objemovým krmivom. Získavajú ho ako reciprocitu za brigádnickú činnosť a taktiež zo svojho políčka každoročne obsievaného kultúrami vhodnými pre zver. Činnosť združenia dokresľuje aj ochrana a úcta k živej a neživej prírode. Jednou z ciest vedúcich k tomuto cieľu bolo aj aktívne pôsobenie Krúžku mladých ochrancov prírody, ktorý pracoval pod vedením Dušana Krištofíka. Založený bol 1. júna 1982.

VEDENIE ZDRUŽENIA:

  • predseda: Cyprián Hubinský
  • tajomník: Ing. Igor Ulman Dr.
  • podpredseda: Jaromír Valentovič
  • poľovný hospodár: Gabriel Ostatník
  • finančný hospodár: Daniel Dugovič
  • kynológ: Roman Lančarič
  • strelecký referent: Marián Indrišek

KRÁTKA HISTÓRIA
S poľovníctvom, teda lovom zveri, je človek úzko spätý od úsvitu dejín. Podľa urbára sa spravidla poddaní zúčastnili na honbe, a to iba vtedy, keď to panstvo potrebovalo a tiež v úlohe honcov a nosičov zastrelenej zveri. Pred, aj po prvej svetovej vojne, patrilo poľovné právo obciam, ktoré ho prenajímali zväčša na dobu 6 rokov tomu, kto na verejnej licitácii ponúkol najvyššiu finančnú čiastku. Prenájomník ho musel vykonávať podľa zák. číslo XX z roku 1883 z ktorého vyberáme: „poľovať sa mohlo iba z roka na rok sa obnovujúci dorast, kmeňové stavy zveri sa nesmeli znižovať. Poľovať sa mohlo iba puškou a chytanie živej zveri bolo zakázané. Ak sa prenájomník proti tomu previnil, za každý kus „za živa chytenej osožnej zveri” platil dvadsaťnásobnú pokutu jej bežnej ceny. Z týchto peňazí 4/5 pripadli k dobru obecnej základine pre chudobných a 1/5 oznamovateľovi. Hrozilo aj rozviazanie zmluvy. Na zajace a jarabice sa mohlo poľovať iba pešo. Z voza, zo saní a z koňa sa nesmelo. Ak padal mrznúci dážď, alebo následkom výdatného sneženia bol chotár celý biely, bol zákaz poľovačky na jarabice. Ak prenájomník porušil toto ustanovenie, platil 50-násobnú cenu jarabice z ktorej opäť 4/5 pripadli základine pre chudobných a 1/5 oznamovateľovi. Počas krutých zím prenajímateľ musel zver prikrmovať. Ak by to zanedbal, postaralo sa o zver obecné predstavenstvo, a vyúčtovalo mu náklady. Do roka bolo dovolené „veľkú honbu len jednu zadržať”. Prenajímateľ bol povinný plieniť škodlivú zver, potulných psov, mačky a králikov. Nesmel však strielať psov, ktorí sa netúlali, ale boli pri humnách gazdov. Poľovať sa mohlo aj pomocou psa a zakazoval sa odstrel dropov. Vo vinohradoch sa nepoľovalo”.
V prvých povojnových rokoch sa začínajú poľovníci združovať a vzniká tzv. ľudové poľovníctvo. V roku 1947 bolo v Boleráze 7 a v nasledujúcom 8 poľovníkov. Neskôr si založili riadne združenie. Koncom šesťdesiatych rokov na jeho čele stál Fridrich Polakovič. Zo starších poľovníkov spomenieme: Michala Nemecka, Imricha Krištofíka, Jozefa Kráľoviča, Alexandra Miklošoviča, Alojza Kormútha, Júliusa Miškoviča, Štefana Holického, Rudolfa Adamca, Rehora Nemecka, Jozefa Loveckého, Jána Černého, Alexandra Miklošoviča a bratov Brázdovičovcov.