KULTÚRA V OBCI

KULTÚRNE AKCIE

Logo publicita


Kultúrny a spoločenský život v obci predstavuje pestrá paleta slávenia sviatkov a spoločenských podujatí. Prelínajú sa v nej obyčaje a sviatky tradičného i cirkevného kalendára (Fašiangy, Kvetná nedeľa, Máje, Božie Telo, Veľká noc, Vianoce ) s novodobými príležitosťami (Deň matiek, Juniáles, Mesiac úcty k seniorom ).  Na obnove a zachovávaní ľudových tradícií, ako aj na udržaní novších sviatkov  sa podieľajú viaceré dedinské folklórne skupiny a umelecké krúžky  v spolupráci s miestnym Obecným úradom, ktorý kultúrne podujatia podporuje a zastrešuje.
Súbory najskôr  prezentujeme osobitne. Avšak na  podujatiach kultúrneho roku obce ich možno vidieť a počuť spoločne spievať, muzicírovať, tancovať a zabávať dedinu i samých seba. Ich činnosťou  dianie v obci počas sviatkov pulzuje dynamickejšie, život sa stáva čulejší  a pri obnovovaní archaických  obyčajov  dýcha jedinečnou a neopakovateľnou atmosférou. Jej prežitie vytrháva človeka z kolotoča všedných dní, emotívne obohacuje jeho život, ako aj stmeľuje spoločenstvo.
Na tomto mieste sa dozviete  o kalendárnych tradičných obyčajoch našej obce, ako aj o novších sviatkoch v jednotlivých ročných obdobiach, a to prostredníctvom fotografií. Prajeme príjemnú prechádzku bolerázskym rokom…

TRAJA KRÁLI

“Mi  tré králi ideme k vám, ščascí, zdraví neseme vám…”

6.januára, ukončenie vianočno-novoročného obdobia,  podomové obchôdzky chlapcov v maskách – Troch  kráľov s Kubom.

FAŠIANGY

Pohyblivý dátum, závislý od určenia dátumu Veľkej noci, trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá sa datuje 40 dní pred Veľkou nocou, obchôdzky v maskách po obci, spojené s fašiangovou zábavou v sobotu  pred Popolcovou stredou.

SMRTNÁ NEDEĽA

Pohyblivý dátum, týždeň pred Kvetnou nedeľou, vynášanie, pálenie a topenie  Moreny v krojovom sprievode, rozlúčka so zimou.

KVETNÁ NEDEĽA

“Bucte tu babičky vesele už vám to kvítečko neseme, pekné, zelené, rozmarínové, háj, máj, zelený máj…”

Pohyblivý dátum, týždeň pred Veľkonočnou nedeľou, vítanie jari, podomové obchôdzky dievčat v krojoch s ozdobenou halúzkou, zvanou “májik” .

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Pohyblivý dátum, závislý od pohybu a fáz mesiaca, prvá nedeľa po prvom splne, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti – 21.3., nedeľa po 40 – dňovom pôste od Popolcovej stredy, prinášanie obetných darov v krojoch  počas slávnostnej svätej omše v miestnom kostole .

VEĽKONOČNÝ PONDELOK

Pohyblivý dátum, po Veľkonočnej nedeli, tzv.  ” šibačka” – podomové obchôdzky chlapcov s korbáčmi –  “šibákmi.

STAVANIE MÁJOV

30. apríla, stavanie ozdobených stromov – tzv. “májov”, za účasti folklórnych súborov a miestnych hasičov.

VÁĽANIE MÁJOV

31. mája, váľanie ozdobených stromov – tzv. “májov”, za účasti folklórnych súborov a miestnych hasičov.

DEŇ MATIEK

2. májová nedeľa,  program detí Materskej škôlky, Základnej školy a detských folklórnych súborov a umeleckých krúžkov pre mamičky a babičky.

BOŽIE TELO

Pohyblivý dátum, závislý od určenia dátumu Veľkej noci, týždeň po sviatku Zoslania Ducha Svätého, ktorý je 50.deň po Zmŕtvychvstaní, uctievanie Sviatosti Oltárnej ako symbol Božieho Tela, slávi sa vo  štvrtok, vysýpanie cestičky lupienkami kvetov od predbránia kostola po oltár.

JUNIÁLES

3.júnová sobota, zábava pri príležitosti výročí  jednotlivých  dedinských spolkov a organizácií (hasiči, futbalisti, výročie obce, …),  ukončenia školského roku a začiatku letných prázdnin s vatrou a ohňostrojom.

MARIÁNSKA PÚŤ V TRSTÍNE

15.augusta,  pešia procesia veriacich z Bolerázu do Trstína, oslava Nanebovzatia Panny Márie, účasť na slávnostnom prenášaní  jej sochy  ku Kostolu Panny Márie v Trstínskom hájičku, prinášanie obetných darov v krojoch .

MARIÁNSKA PÚŤ V ŽAROŠICIACH (ČR)

2.septembrová sobota, oslava Žarušickej Panny Márie, tzv. Divotvorkyne Moravy, účasť na pútnickom prenášaní jej sochy, prinášanie obetných darov .

SVIATOK ÚCTY K SENIOROM

Október, program pre dôchodcov.

HODY

Na sviatok sv. Michala, na počesť postavenia a vysviacky kostola, prinášanie obetných darov v krojoch  počas slávnostnej svätej omše v miestnom chráme, v Kostole sv. Michala .

OBECNÁ ZABÍJAČKA

November, sobota pred sviatkom Kataríny, ukážka tradičnej zabíjačky s ochutnávkou zabíjačkových špecialít, zábavný program .

MIKULÁŠ

  • 5. decembra,  obchôdzky masiek Mikulášov, anjelov a čertov po obci.
  • December, Mikulášsky program v kultúrnom dome pre deti

VIANOCE

“Narodzil sa Kristus Pán, radujme sa, veselme sa,…”

December, vianočné programy domácich a pozvaných súborov.

Písomné správy o počiatkoch divadelníctva v Boleráze nemáme. To, čo vieme o tejto ušľachtilej, poučnej, vzdelávacej a zábavnej činnosti, je jej pretrvávanie a pokračovanie.
„Pred prvou svetovou vojnou tu vynikal ako režisér detských a ochotníckych divadiel učiteľ Ján Vanček”, tak znie veta, ktorá je údajne prevzatá zo školskej kroniky. Nemôžeme ju overiť, lebo nijaká školská kronika sa spred roku 1945 nezachovala. Okrem učiteľa Vančeka sa po svetovej vojne podieľala na nácviku hier Emília Schronková, manželka správcu školy. V dvadsiatych rokoch tu hry režíroval (aj v nich hral) Štefan Minárik. Tridsiate roky symbolizuje založenie divadelného krúžku a tým aj rozvoj ochotníckych aktivít. Hrávalo sa v hostinci u Bartáka a u Jozefa Kittu. Z hier tých čias spomenieme aspoň Mahenovho „Jánošíka”, ďalej „Snehulienku a sedem trpaslíkov”, Stodolov „Čaj u pána senátora” a samozrejme nechýbala ani kolekcia Urbánkových hier z dedinského prostredia. Okrem už spomenutých divadelníkov hrávali: Anna Počuchová, Rudolf Špačinský, Anna Kormúthová, Blažej Daniš, Anton Dusík (aj režíroval), Jozef Černý a Anton Udvornocký. Pod réžiu sa neskôr podpisoval aj Rudolf Krištofík, Jozef Barčák a správca Štefan Madygan, ktorý navrhoval scénu a maľoval kulisy.
V medzivojnovom období vynikali v úlohách režisérov v Klčovanoch: Jozef Hlučil, Jozef Jankech, Arpád Plechlo a Izidor Lančarič. Podobne aj v Boleráze, nacvičovali, režírovali a hrali najmä učitelia. Hrávalo sa v hostinci u Chmelu a u Ostatníka. Najväčšiu odozvu zanechali hry: „Bludár, V zápasoch, Kamenný chodníček, Hriešnica, Keď lipa zakvitne, Kubo, Ženský zákon”, a mnoho iných. Staršiu hereckú generáciu tvorili: Michal Vavro, Vincent Vavro, Mária Kanovičová, Jozef Vavro, Martin Hucovič, Jozefína Hucovičová, Jozef Vavro, Martin Hucovič, Františka Miklošovičová, Jozefína Hucovičová, Mária Vlkovičová, Viliam Pristach, Mária Čúzyová, Mária Valentovičová (vydatá Barcajová), Anna Adamcová (vydatá Medová), Rozália Lukačovičová (vydatá Černá), Irena Petranská (vydatá Belicová), Jozef Drdúl, Pavol Hucovič, František Drdúl, Michal Drdúl, Štefan Vrtoch, Vilma Nemečková a ďalší. Z mladšej ochotníckej generácie vynikli: Františka Jurišová (vydatá Autnerová), Libor Hucovič, Jozef Petranský, Pavol Minarovič, Alojz Petranský, Štefan Drdúl, Mária Hucovičová, Ján Drdúl, Viliam Juriš, Anna Pinkasová, Ernestína Drdúlová a ďalší.
Generáciu divadelníkov koncom prvej ČSR a počas Slovenského štátu v Boleráze tvorili: Vilma Čavarová, Veronika Sitárová, Mária Slamkova, Irena Vinterová, Emil Doboš, Emil Pinček, František Ostradický, Ernestína Pinčeková, Rudolf Čaniga, Ilka Pinčeková, Jozef Pinček a ďalší.
Rozmach dedinských divadelných aktivít nastal po oslobodení a v päťdesiatych rokoch. Režíroval ich Gregor Cút, farár Žigmund Melichár a neskôr aj dekan-farár Ján Cársky. Z hier spomenieme tieto: „Súd Bádanských, Kamenný chodníček, Bratova ruka, Rozmarín a Maryša”. Jednotlivé postavy v nich stvárnili: Ján Doboš, Jozefína Portášová, Mária Polakovičová, Dezider Daniš, Terézia Nemečková, Vojtech Daniš, Jozef Daniš, Jozef Krajčovič, Mária Dobošová, Alojz Čavara, Štefan Čavara, Mária Kucharovičová, František Ostatník, Marián Hudec, František Danišovič, Jozef Šuran, Terézia Sitárová, František Doboš, Ján Pinček, Anna Nemečková a ďalší.
Na školách malo dlhoročnú tradíciu detské divadlo. Žiaci sa pravidelne prezentovali v období Vianoc. V Boleráze to napr. v roku 1946 bola hra „S úsmevom Vianoce” a o rok neskôr „Idem k Ježiškovi”. Žiaci Strednej školy sa 19. apríla 1953 predstavili hrou Hansa Christiana Andersena „Snehová kráľovná”. Obsadenie hlavných úloh: František Vitáliš, Veronika Vražičová, Mária Pastuchová, Anna Dvorská, Eva Dusíková, Alžbeta Jančovičová a Irena Kittová. Pod réžiu sa podpísal Jozef Kátrik s Albertom Moravčíkom. Výnos z hry venovali na zakúpenie klavíra. Kultúrnu históriu tejto oblasti dokresľuje aj pôsobenie učiteľského divadelného krúžku. V roku 1956 sa napr. predstavil hrou bratov Mrštíkovcov „Maryša”. Mládežnícky dedinský súbor sa vtedy prezentoval hrou „Domov je u nás” a pripravoval „Inkognito” a „Na chvoste”. Učitelia-ochotníci pracovali s veľkým zápalom. V školskom roku 1958/59 uviedli Tylovu „Podpaľačovu dcéru” a Králikových „Mozoľovcov”. O sezónu neskôr to bola Egriho hra „Keď kvitnú lipy”. Jej „pokroková” fabula však nedokázala osloviť domáce obecenstvo, čo sa prejavilo nízkou návštevnosťou. Oveľa lepšie boli prijatí Erbenovi „Sládkovia”, ktorých režírovala učiteľka Mária Dobošová.
Bolerázski divadelníci v päťdesiatych rokoch nacvičovali v areáli škrobárne, ktorá ich podporovala a vychádzala v ústrety. Neskôr pracovali pod hlavičkou osvetovej besedy. Hrávalo sa v hostinci „u Kittu”, neskôr v škole. K rozvoju miestneho divadelníctva prispel entuziazmus, herecké a režisérske kvality Viliama Hlbockého, rodáka zo Šelpíc. V roku 1956 ním usmerňovaný ochotnícky krúžok pracujúci pri škrobárňach, uviedol Jiráskov „Lampáš”. Hlavné úlohy presvedčivo zvládli: Hedviga Juráková, Mária Kunetková, Mária Danišová, Jozef Černý a Pavol Hajtmánek. Domácu scénu obohatili aj juhoslovanskou hrou „Spoločný byt” a v roku 1962 to bola napr. hra „Príliš štedrý večer”. Veľký úspech sa v roku 1963 dosiahol Schillerovým dielom „Úklady a láska”. Bolerázania ňou vyhrali krajskú súťaž v Zelenči. Režisér Viliam Hlbocký hlavné úlohy zveril: Jánovi Rajnohovi, Hedvige Jurákovej, Vojtechovi Danišovi, Petrovi Vražičovi, Pavlovi Hajtmánkovi, Márie Danišovej, Márie Gôrogovej a Michalovi Danišovi. Hudobnú kulisu vytvoril Ladislav Weisser. Touto hrou s úspechom predviedli vyspelosť domácej scény aj v okolitých obciach. Nemožno na tomto malom priestore vymenovať všetko, čo sa naštudovalo. Spomenieme aspoň rok 1968, kedy divadelníci uviedli Barč-Ivanovu „Matku”, kde podala nezabudnuteľný výkon Anna Vrtochová (vydatá Hulíková). V Stodolovej hre „Náš pán minister” hrali aj učitelia: František Tóth, Viliam Fukna, Štefan Benkovský, Anna Nemečková, Mária Dobošová, Mária Moravčíková, Oľga Hureková, Mária Benkovská a Ladislav Weisser mal na starosti hudbu. Keď sa v roku 1969 uviedol Barč-Ivanov „Mastný hrniec”, už sa študovalo scénicky a herecky náročné dielo Lope de Vegu „Ovčí prameň”, ktorého filozofická výpoveď je nekompromisne zameraná proti násiliu. Hra mala premiéru 15. marca 1970 a účinkovali v nej: Viliam Hlbocký (aj režíroval), Peter Hlbocký, Ľudovít Hadri, František Tóth, Viliam Fukna, Anna Vrtochová, Pavol Hajtmánek, Rudolf Hostín, Alexander Sadloň a ďalší.
Začiatok sedemdesiatych rokov sa v kontexte s divadelníctvom spájal s Erbenovou hrou „Sládkovia”. Viliam Hlbocký hudobnú kulisu zveril Ladislavovi Weisserovi a do úloh obsadil: Petra Jurkoviča, Martu Kráľovičovú, Pavla Hajtmánka, Pavla Slamku, Máriu Lenorákovú, Ernestínu Vadovičovú (vydatú Urbanovu), Ivana Černého a ďalších.
Labuťou piesňou domácej scény bolo naštudovanie a uvedenie hry Júliusa Zayera „Radúz a Mahuliena”. K labutej piesni ju metaforicky prirovnávame preto, lebo jej svetlo vytrysklo v dobe, keď slnko ochotníckych aktivít, ako typického vidieckeho fenoménu, bolo už dávno za svojím zenitom. Ľudskú vnímavosť uchvacovali moderné média a intenzívne proklamovali aj import našej mentalite cudzej kultúry. Starý kruh sa polámal a módne vlny nový nevytvorili. A predsa sa žiada povedať, že kým na iných dedinách boli svetlá nad javiskami vyhaslé, v Boleráze sa opona ešte dvíhala pred preplneným hľadiskom. Faktom zostalo, že divadlo tu nemalo len spoločenský precedens, ale bolo nositeľom silného etického, estetického a výchovno-vzdelávacieho náboja. Pozitívne prispievalo k súdržnosti celej komunity, neúnavne poukazovalo na ideály dobra a spravodlivosti a tak ju človečensky oslovovalo. V tejto polohe sa nám to javí pri obzretí späť, v tejto polohe to vidí a vníma aj neúnavný nadšenec, propagátor, režisér a herec v jednej osobe, Viliam Hlbocký. Zanietencov ochotných spolupracovať doviedol aj po nevychodených cestách k vrcholu možného, ktorý nikdy nebol zavádzajúcou fikciou, ale pravdivou skutočnosťou. Dodnes jasnými farbami prežaruje zašlý čas. Štafetový kolík, ktorý prevzal v polovici päťdesiatych rokov, držal pevne v rukách, uchránil ho v nežičlivosti chvíle a obohatený o hrivnu svojho osobného vkladu odovzdal ako výzvu pre budúcnosť. Viacgeneračná herecká družina, ktorú viedol, nikdy neopúšťala scénu pred poloprázdnym hľadiskom. Odchádzala v plnom svetle, v plnom lesku, dekorovaná úspechom, so vztýčenou hlavou, nad ktorou dlho doznieval triumfálny potlesk tých, ktorým darovala radosť. A radosť podfarbená vrúcnou láskou je jedným z najväčších zázrakov ľudského bytia.
Na záver nášho rozprávania o divadle si pripomeňme onú labutiu pieseň, s ktorou sa miestni činovníci lúčili so svojimi priaznivcami. Bola to hra v šiestich obrazoch s prológom. Autorom bol Július Zayer a názov – Radúz a Mahuliena. Jednu z úloh zveril Viliam Hlbocký mimoriadne talentovanej Alenke Autnerovej. Pri tomto mene predstaviteľky musíme s ľudskou účasťou a so žiaľom aj dnes povedať, že Alenka Autnerová, vydatá Dobošová, 20. mája 1980 vo veku 22 rokov navždy opustila tento svet. Jej miesto na divadelných doskách možno nahradiť. Jej miesto v živote milovaných a milujúcich zostane navždy prázdne…

Neodmysliteľnou súčasťou dokresľujúcou spoločenský život je existencia pestrej palety korporácií, záujmových združení a neskôr aj politických strán, či hnutí. Z kanonickej vizitácie farnosti Bohdanovce vieme, že v roku 1782 tam pôsobilo Bratstvo sv. Františka (Cordigerorum), ktorého členmi boli aj veriaci z Klčovian. Viedli ho trnavskí františkáni a jeho poslaním bolo modliť sa za chorých. V roku 1870 vznikla jedna z najvýznamnejších národných, kultúrno-spoločenských a nábožno-výchovných ustanovizní – Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Svojimi ideálmi nadväzoval na tradície Slovenského učeného tovarišstva, ktoré vzniklo v roku 1792.
Už v rokoch 1780 – 1781 bol členom SSV z Bolerázu Štefan Waymár-farár. Z Klčovian evidovali Štefana Nemecka a čižmárskeho tovariša Michala Hucoviča. Členskú základňu Spolku sv. Vojtecha z Bolerázu rozšírili roku 1885 Peter Čavara, 1887 Andrej Ostatník, 1894 Rozália Danišovičová-Černá, Štefan Daniš, Andrej Gašparovič, Rudolf Krištofík, Imrich Miškovič, Róchus Nemček ml., Anna Špačinská (rod. Danišová), Pavlína Špačinská (rod. Radakovičová), 1899 Anna Čavarová (rod. Jakubcová), Martin Ostradický, 1900 Pavol Jakubec, 1905 Jozef Dusík, Alexander Danisovič, Anna Vadovičová, 1910 Martin Bittarovský, 1914 Štefan Bošnák a v roku 1915 sa stali členmi SSV Štefan Černý, Jozef Daniš a Anna Duchalová. Tento zoznam za uvedené roky nie je kompletný. Sú to väčšinou mená nových členov v spolkových kalendároch. V roku 1930 malo jednateľstvo Boleráz (v ňom boli aj Klčovany) 122 členov a jednateľom bol Jozef Barčák. Miestna skupina Spolku sv. Vojtecha v Boleráze evidovala k 20. decembru 1993 32 členov a dôverníkom bol Alojz Belica.
Z náboženských združení tu na prelome storočí pôsobila konfraternita Ružencovej Panny Márie, III. Rád sv. Františka, sociéta Božského Srdca a sociéta Prečistého Srdca Panny Márie. S určitosťou vieme, že v roku 1910 vo farnosti vyvíjali činnosť tieto náboženské korporácie: Spolok sv. Ruženca, Združenie Božského Srdca Ježišovho, Spolok Prečistého Srdca Panny Márie, III. Rád sv. Františka a Spolok Svätého kríža (modlitebný spolok). Neskôr k nim pribudol Škapuliarsky spolok, Misijný spolok, Katolícka jednota žien atď.
Zdá sa, že rozvoj spolkového života kulminoval v medzivojnovom období. Pre osvieženie pamäti starších spoluobčanov, a ako informáciu pre generácie nasledovníkov, si ich teraz priblížime v krátkom heslovitom prehľade. Tam, kde to bolo možné, sme údaj doplnili dátumom vzniku, resp. zániku, a menami funkcionárov. V Boleráze pôsobili:

  • Skupina družiny Československých válečných poškodencov – založená v roku 1925.
  • Jednota Československého Orla, vznikla 9. októbra 1921 a zanikla v roku 1933. K jej znovuoživeniu došlo v roku 1935. Starostom bol Dominik Čavara, zást. starostu František Danišovič, vzdelávateľom Jozef Urge, jednateľom Alexander Zachar, náčelníkom Emil Kormúth a pokladníkom Štefan Miklošovič. Táto jednota zanikla v roku 1938.
  • Roľnícka beseda, vznikla 15. apríla 1924. V roku 1933 boli vo vedení: Jozef Černý-predseda, Róchus Nemeček-podpredseda, Ján Vidašič-jednateľ a Martin Jakubec-pokladník.
  • Kresťanské roľnícke združenie vzniklo 12. januára 1927, zaniklo v roku 1933.
  • Miesta odborová organizácia „Odbočka zväzu ľudových zemedelcov Slovenských“, založená v auguste 1927 – predseda Alexander Danišovič, zástupca František Danišovič, jednateľ Tomáš Mažgút.
  • Združenie kresťanských roľníkov, vzniklo v roku 1920; po krátkom pôsobení zaniklo.
  • Zbor Slovenskej ligy bol založený 28. októbra 1938. Predsedom sa stal Štefan Madygan, podpredsedom Jaroslav Višek, jednateľom František Pinček.
  • Skupina zväzu lučebného robotníctva v ČSR vznikla 10. decembra 1933. Jej predstavenstvo prezentovali: Blažej Daniš-predseda, Peter Pobiecky-podpredseda, Martin Pinkas-jednateľ. Zanikla v roku 1939.
  • Existencia Ochotníckeho divadelného krúžku – odbočka č. 282 v Boleráze sa datuje od 25. februára 1933. Iniciátorom a prvým predsedom bol Anton Dusík, podpredsedom Blažej Daniš a jednateľom Alojz Kormúth. V roku 1921 tu začala pôsobiť Katolícka jednota. V polovici tridsiatych rokov predsednícky post zastával farár Jozef Urge, jednateľkou bola Terézia Slobodová.
  • Slovenský národný spolok – 67. odbor sv. Jozefa má vo svojom rodnom liste dátum 4. marec 1934. V jeho vedení sa vystriedali títo funkcionári: Štefan Minarovič, Vendel Špačinský, František Pekarovič, Jozef Hubinský, Jozef Daniš a Štefan Kucharovič.

Z politických strán v tom období pôsobili: Hlinková slovenská ľudová strana (v Boleráze založená v roku 1919), Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (zal. 1923), Československá sociálno-demokratická strana (zal. 1919), Československá národno-socialistická strana (zal. 1923), Československá strana ľudová (zal. 1925) a Komunistická strana Československá (žal. 1925 – sekcia III. Internacionály). V rokoch druhej svetovej vojny sa tu aktivizovala aj Hlinková garda, Hlinková mládež a Freivvillige SchutzstaffeF (Dobrovoľný ochranný oddiel).

Povojnové roky v politickej sfére symbolizovala Demokratická’ a Komunistická strana. Po februári 1948 až do roku 1989 už len KS.

Zo spoločenských organizácii participujúcich na spoločenskom živote v Boleráze spomenieme: Slovenský zväz mládeže, Slovenskú ovocinársku spoločnosť (založená 22. júla 1948 – preds. Štefan Madygan, podpr. Peter Čavara, taj. Alexander Klimo), Miestnu skupinu Družiny československých vojnových poškodencov (preds. Ján Doboš, podpr. Jozef Čavara) a iné.

Zo spolkov a združení pôsobiacich v Klčovanoch:

  • Roľnícka beseda vznikla 21. mája 1920. V tridsiatych rokoch bol predsedom Pavol Petranský, námestníkom Jozef Lančarič, jednateľom Michal Galgóci a pokladníkom Jozef Izákovič.
  • Odbočku Slovenskej ligy č. 105 evidovali od roku 1926. Účel spolku spočíval v osvetovej činnosti a podpore slovenského školstva.
  • Slovenský národný spolok – 45 odbor sv. Cyrila a Metoda v Klčovanoch založili 3. februára 1930. Predsedom bol Václav Kohút. V roku 1932 mal toto predstavenstvo: Vendel Susedka-predseda, Ignác Vráblik-námestník, Dominik Adamec-jednateľ, Libor Chmela-tajomník a Rudolf Kanovič-pokladník. Neskôr funkciu predsedu vykonával Jozef Vavro st. V roku 1939 stál na jeho čele Libor Chmela, zástupcu robil Ján Kučma, jednateľom bol Dominik Adamec.

Podľa spomienok Gerváza Belicu mal spolok od založenia bielo-modro-červený prápor na ktorom bol žltou niťou vyšitý jeho celý názov. Okrem tohto existoval ešte čierny, tzv. posmrtný. Posvätili ho v roku 1937. Ak niektorý člen spolku zomrel, ostatní sa zúčastňovali na pohrebe. V smútočnom sprievode sa čierny prápor niesol pred rakvou a nad otvoreným hrobom predniesol predseda rozlúčkovú reč.

K členským povinnostiam, okrem účasti na schôdzach, patrilo aj platenie príspevkov. V dávnejšej minulosti to činilo 3 koruny mesačne, teda 36 ročne. Pri úmrtí člena dostali pozostalí od spolku finančnú jednorázovú podporu. Pôvodne to bolo 1500 korún, v prvých povojnových rokoch 3000 korún. Pri vzniku členská základňa združovala asi 30 záujemcov, pri zrušení 29. júla 1952, to bolo 176 členov.

Z politických strán sa v polovici tridsiatych rokov v Klčovanoch aktivizovali: Hlinková slovenská ľudová strana (žal. 1919), Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (žal. 1921) a Československá sociálno-demokratická strana (žal. 1923).

V povojnových rokoch boli spoločenské organizácie združené do Národného frontu a dominoval v nich politický podtext. Z nich si pripomenieme existenciu týchto: Československý zväz mládeže (neskôr Socialistický zväz mládeže), Zväz Československo-sovietského priateľstva, Československý červený kríž a iné.